[kml_flashembed publishmethod=“dynamic“ fversion=“8.0.0″ movie=“http://sejkov.sk/wp-content/uploads/2012/08/cirkev/cirkev.swf“ width=“450″ height=“300″ targetclass=“flashmovie“ allowfullscreen=“true“ base=“http://sejkov.sk/wp-content/uploads/2012/08/cirkev/cirkev.html“]
[/kml_flashembed]
Gréckokatolícka farnosť vo Vyšnom Nemeckom
V polovici 18. storočia navštívil uniatske (gréckokatolícke) farnosti v Užskej stolici mukačevský biskup Michal Manuel Olšavský. V tom čase vo Vyšnom Nemeckom (farská obec) stál drevený Chrám sv. archanjela Michala so šindľovou drevenou strechou. Farárom tu bol Vasiľ Zacharias. Vo filiálkach sa nenachádzal žiadny chrám. Vo farskej obci bývalo len 9 sedliackych a 4 želiarske gréckokatolícke rodiny. Miestny farár vizitujúcemu biskupovi spomenul i to, že veriaci vo farnosti nesvätili nedeľu, ale sobotu.
Až do oficiálneho vzniku Mukačevského biskupstva v roku 1771 uniati (gréckokatolíci) patrili pod právomoc jágerského biskupa. Po vzniku spomenutej diecézy dochádza k utváraniu organizačnej štruktúry uniatskej (gréckokatolíckej) cirkvi, čoho dôkazom sú cenné údaje, zachytené v eparchiálnych záznamoch a neskôr v schematizmoch. Ku gréckokatolíckej farnosti vo Vyšnom Nemeckom patrili filiálky Krčava, Nižné Nemecké, Sejkov, Jenkovce.
Zoznam duchovných gréckokatolíckej farnosti vo Vyšnom Nemeckom |
|
Juraj Demjánovics |
Doložený v roku 1792, 1806 |
Ján Chnatizsak |
1821 – 1833 |
Kecskés Andrej |
1832 – 1835 |
Mikuláš Danilovics |
1835 – 1837 |
Antonius Kaminszky |
1837 – 1841 |
Basilius Bubrjak |
Doložený v roku 1856, 1859 |
Štefan Dzubay |
Doložený v roku 1861, 1864, 1868, 1870 |
Emil Artimovics |
Doložený v roku 1886, 1888 |
Anton Pajkossy |
Doložený v roku 1899 |
Vo filiálnej obci Sejkov v roku 1792 žilo 69, v roku 1798 – 132 a v roku 1806 – 170 gréckokatolíkov. V roku 1792 Sejkovčania uvedenej konfesie prislúchali ku gréckokatolíckej farnosti Vyšné Nemecké, Sobraneckému dekanátu a Užskému archidiakonátu. Z údajov eparchie k danému roku sa dozvedáme, že miestni gréckokatolíci odvádzali pre farské potreby osem nemeckých, respektíve rýnskych zlatých a 43 grajciarov. Podrobnejšie informácie poskytujú súhrne údaje z roku 1806. Sejkov obývalo aj šestnásť sedliackych gréckokatolíckych rodín, päť obdobných želiarskych a šesť podželiarskych rodín. Spolu 132 veriacich bolo schopných a 38 neschopných spovede. Do roku 1805 farár zosobášil dvadsaťtri sejkovských uniatských manželstiev a v tom istom roku jeden pár. Štyria veriaci východného rítu si zobrali rímskokatolíčku, respektíve rímskokatolíka. V uvedenom roku prišli na svet desiati gréckokatolíci a štrnásti svet opustili.
Ku sejkovským gréckokatolíckym rodinám patrili Bobikovci, Szinkaninovci, Ohradzanszkovci, Mitróvci, Zahortsakovci, Hriczakovci, Besovskovci, Mocsaranszkovci. Gréckokatolíci pôvodne patrili medzi menej majetných. Ale už na konci 18. storočia sa časti z nich podarilo v sociálnej hierarchii vystúpiť vyššie a zaradiť sa do vrstvy bohatých dedinských gazdov. Gréckokatolíci tvorili v dedine najpočetnejšiu náboženskú komunitu. Svoj vlastný filiálny chrám, zasvätený svätému Jurajovi, si však vybudovali až v roku 1908. Tento chrám je jedinou tunajšou nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou zapísanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu Slovenskej republiky.
V roku 1877 v Sejkove bývalo okrem 114 rímskokatolíkov a 171 gréckokatolíkov aj 13 reformovaných a 20 židov.
Málopočetní sejkovskí reformovaní kresťania (kalvíni) patrili pod farský úrad v Jenkovciach.
Začiatkom 19. storočia sa do obce prisťahovali aj vyššie spomínaní obyvatelia židovského vierovyznania, ktorí patrili do bežovkej židovskej náboženskej obce.
Počet veriacich jednotlivých konfesií na základe sčítania z roku 1900 |
|
Gréckokatolíci |
244 |
Rímskokatolíci |
111 |
Reformovaní kresťania(kalvíni) |
3 |
Židia |
14 |