[kml_flashembed publishmethod=“dynamic“ fversion=“8.0.0″ movie=“http://sejkov.sk/wp-content/uploads/2012/08/kostol/kostol.swf“ width=“450″ height=“300″ targetclass=“flashmovie“ allowfullscreen=“true“ base=“http://sejkov.sk/wp-content/uploads/2012/08/kostol/kostol.html“]
[/kml_flashembed]
Jenkovská rímskokatolícka farnosť
V roku 1789 zriadil jágerský biskup v Jenkovciach kaplánstvo. V roku 1804 pápež z časti jágerského biskupstva vyčlenil nové Satmárske biskupstvo (jeho sídlo bolo v meste Satmár – dnes Satu Mare, Rumunsko). Šesť rokov po vzniku tohto biskupstva satmársky biskup Peter Klobusiczký povýšil Jenkovce na samostatnú farnosť. K filiálkam novozriadenej farnosti patrili obce Bežovce, Krčava, Kristy, Lekárovce (za Uhom), Nižné Nemecké, Pinkovce, Sejkov, Svätuš, Tašuľa, Vyšné Nemecké a Záhor. Keďže farnosť bola pomerne rozsiahla, pri jenkovskom farskom úrade biskupstvo neskôr zriadilo kaplánsku stanicu. Prvým známym kaplánom bol rehoľník Tomáš Davcsík. Zo zápisu kanonickej vizitácie z roku 1832 vieme, že jenkovský farský drevený kostol, postavený v rokoch 1793 až 1794, bol v zlom stave. Z tohto dôvodu biskup nariadil postaviť nový kostol i novú faru. Pozemok v strede dediny na tento účel darovala Juliana Banovicsová, rodená Pribíková – patrón kostola však výstavbu povolil až neskôr. V roku 1809 Pavol Arvay, farár v obci vyšné Domanice, inicioval výstavbu dvoch menších kaplniek v Jenkovciach – prvá bola zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému a druhá sv. Vendelínovi. V rokoch 1852 – 1855 bol vo farskej obci postavený nový murovaný klasicistický kostol, zasvätený svätému Štefanovi – uhorskému kráľovi. Posviacka hrubej stavby sa konala dňa 20. augusta 1853 astavebné práce pokračovali ďalej. V roku 1871 dostavali vežu, opravy i úpravy kostola boli realizované aj v nasledujúcom období (v rokoch 1886 a 1893). V roku 1868 dal patrón postaviť novú farskú budovu a pre potreby farnosti vyčlenil rozsiahle pozemky. Až do výstavby vlastného filiálneho kostola sejkovskí rímskokatolíci navštevovali tento farský kostol. V roku 1914, resp. v roku 1915 jenkovský rímskokatolícky úrad spravoval aj miestnu ľudovú školu a ružencovú spoločnosť.
Zoznam duchovných v rímskokatolíckej farnosti Jenkovce |
|
Páter Cyprián Kubička, OFM |
Kaplán a potom administrátor v rokoch1804 – 1835 |
Štefan Varga |
1835 – ? |
Samuel Sepessy |
? – ? |
Jozef Spiegel |
? – 1851 (zomrel 6. mája 1851) |
Karol Gondolovič |
1851 – 1880 (zomrel 21. septembra 1880) |
Jozef Benkö |
1880 – 1900 (dekan a užský archidiakon) |
Pavol Horatius |
14. decembra 1900 – 1914 |
František Svoboda |
Od roku 1914 |
Vo filiálnej obci Sejkov ku starým rímskokatolíckym rodinám patrili Dulayovci, Mislanszkovci, Huszarovci, Kátsovci, Roskovci, Valkótskovci, Baskóvszkovci, Grusovszkovci, Papinszákovci. V roku 1832 na základe kanonickej vizitácie satmárskeho biskupa vieme, že v Sejkove bývalo 116 rímskokatolíkov (91 schopných, to znamená po prvom svätom prijímaní a 25 neschopných spovede), 173 gréckokatolíkov, dvaja kalvíni, traja luteráni a 14 židia. V rokoch 1894 – 1897 si sejkovskí rímskokatolíci vybudovali vlastný kostol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Materiálnu a finančnú podporu im pri výstavbe tohto objektu poskytli satmársky biskup Július Meszlényi a rodina grófa Viliama Stáraia (Sztáray). Oltárna maľba Božského Srdca bola darom spomínaného biskupa, ktorý v roku 1898 kostol aj konsekroval. Celkový počet sejkovských rímskokatolíkov vykazoval stabilnú úroveň, príliš neklesal ani nestúpal.