Takmer 700 hektárový chotár Sejkova (692 ha) sa rozprestiera v severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny. Táto rozsiahla krajinná oblasť sa člení na dva krajinné celky: Východoslovenskú pahorkatinu, ktorá ma 8 podcelkov a Východoslovenskú rovinu, ktorá má 12 podcelkov. Sejkovský chotár sa nachádza na podcelku Sobranecká rovina pri jej prechode do podcelku Vihorlatská pahorkatina. Sobranecká rovina je označovaná za proluviálnu. To znamená, že patrí k mierne zvlneným nakloneným rovinám, aké sa utvárali aj v dôsledku ukladania vrstiev prinášaných vodou, stekajúcou z pohorí. V našom prípade sa na povrch starších morských a jazerných usadenín neogénu (obdobie treťohôr, ktoré začalo asi pred 24 miliónmi rokov) dostávali uloženiny zo svahov Vihorlatských vrchov. Tie vznikali v dôsledku sopečnej činnosti v neskorších stupňoch neogénu (vrchný badén až spodný panón, asi pred 12 – 9 miliónmi rokov). V období neogénu sa utvorili aj tunajšie sloje lignitu (hnedého uhlia so zreteľnou štruktúrou dreva). Sú pozostatkom  pradávnych lesov, ktoré v tomto kraji po milióny rokov bujneli, zanikali a znovu ho pokrývali. Dotváranie povrchu Sobraneckej roviny pokračovalo aj počas súčasných štvrtohôr (začali pred 1, 8 miliónmi rokov). Jednak /ďalším usadzovaním v dôsledku činnosti vodných tokov, jednak eolitickou činnosťou, teda pôsobením vetra. Vďaka vetrom prenášaných a ukladaných častíc pôdy, najmä spraší, sa v niektorých častiach roviny vyvinuli plochy veľmi úrodných pôd. Rozsiahle lužné lesy a porasty dúbrav už od obdobia mladšej doby kamennej (neolit 6. až 3. tisícročie pred našim letopočtom) ľudia postupne premieňali na polia a lúky.

        Priemerný ročný úhrn zrážok meraný v druhej polovici 20. storočia sa tu pohyboval v rozpätí 530 –700 mm. Priemerné ročné teploty dosahovali 9 –10 °C, čo sa však v súčasnosti do určitej miery mení. Rovina je však aj naďalej jednou z najteplejších oblastí Slovenska.

        Výškové rozdiely v našom chotári nepresahujú25 metrov. V najnižšej časti dosahuje nadmorská výška 110, v najvyššej 135, v strede obce116 mn. m. Poľnohospodársku produktivitu oblasti v druhej polovici minulého storočia zlepšili melioračné a iné opatrenia v rámci komplexných úprav Východoslovenskej nížiny. Mnohé vybudované diela sa však, žiaľ, v súčasnosti neudržiavajú.

        Chotár Sejkova susedí s chotármi obcí Kristy, Jenkovce, Nižné Nemecké, Krčava a Orechová. Do Sejkova medzi Krčavou a Orechovou odbočuje vedľajšia cesta z európskej cesty E 58, vedúcej k hraničnému priechodu Vyšné Nemecké.